Erb obce Pečeňady

História obce Pečeňady dosial nie je primerane spracovana. I keď nie je našim cieľom zaoberať sa podrobne minulosťou obce, nemôžeme sa tomuo problému celkom vyhnúť, pretože bez neho nemožno vyriešiť ani otázku vzniku obecného symbolu obce a a zaujať stanovisko k historickému pečatnému symbolu obce.

Obec je prastará, jej názov ukazuje do 11.stor., nie je vylúčené, že pod iným, dnes už neznámym názvom existovala skôr. Najstarší známy názov zne VILLA BISSENORUM – teda obec Pečenehov.

S Pečenehmi sa stretávame v Karpatskej kotline v 10.-11. stro. O ich etnicite nie je jednotný názor, s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o turkské etnikum, ktoré prišlo pobodne ako Silukovia, Chazari, Kumáni a Plavci spolu so staromaďarskými bojovníkmi do strednej Európy. Podľa niektorých názorov išlo o jeden zo 160 kmeňov Silukov. Všetky spomenuté etniká vstupovali do služieb byzantského cisára i uhorských panovníkov ako ich významná úderná vojenská sila. Neskôr ich vládcovia usadzovali na významných a nebezpečných hraničných lokalitách, ktoré mali strážit. Netreba pochybovať o tom, že tieto strážne oddiely sa usádzali v strarších osadách. Obyvateľstvo týchto strážnych osád sa rýchlo asimilovalo a už v stredoveku po nich ostali len názvy dedín, sami sa už svojim výzorom ani rečou ani zvykmi neodlišovali od ostatného slevenského obyvateľstva. Tak po Sikuloch sú pomenované Sekule, či vrch Sekyl na Záhorí, po Pečenehoch Pečeňady a Pečeňany v okrese Topoľčany, Polovcoch Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, ale aj Plaveč a iné.

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza najstarší názov obce Pečeňady ako SPECULATOREC vraj podľa zoborskej listiny z roku 1113 (1). Zo samotnej listiny však nemožno potvrdiť a pod názvom VILLA SPECTACULI sa podľa najnovších poznatkov identifikuje obec Stráže východne od Piešťan. Obec Besan, spomenutá v tejže listine, s názvom ktorej by sa azda dal názov našej obce zameniť sa identifikuje ako obec Bašovce, severne od Piešťan. (2).

Treba konštatovať, že obec v minulosti neprevzala zemepanský motív do svojej obecnej pečate. Urobila tak zrejme v snahe nedemonštrovať svoju závislosť na zemepánovi a priklonila sa k vytvoreniu pečate s cirkevným motívom a to s vyobrazením sv. Víta v kotle. Ide o vyjadrenie legendy, podľa ktorej v 4.storočí, počas prenasledovania kresťanov Vít, tento syn vysokého rímskeho hodnostára na Sicílii, ktorý uveril v Krista a dal sa pokrstiť a odmietol zriecť sa viery i napriek mučení v kotle s vriacou smolou či olovom, z ktorého napokon vyšiel bez zranenia.(5)

V Kostoľanoch je toto patronícium skutočne veľmi staré. Podľa j.Hudáka je doložené v názve obce už z roku 1209. V skutočnosti však zrejme až roku 1229, keď vystupuje pod názvom VILLA SANCTI VITI, teda obec sv.Víta. Kostol je vo Veľkých Kostoľanoch doložený z 15.storočia a v pečati sa motív sv.Víta v kotle vyskytuje od 16.storočia.

Zdá sa, že tu máme do činenia s úkazom pomerne častým v minulosti obecnej adminstratívy, že si susedné obce vypožičiavali pečatidlo s určitým motívom a po čase si i obec, ktorá k motívu nemusela mať žiadny vzťah vytvorila podobné pečatidlo.

Treba povedať, že v prípade obce Pečeňady išlo v príppade vypožičania motívu o predheraldický pečatný symbol, nie skutočný erb. Ak máme ny mysli skutočný erb obce Pečeňady, potom by sme mali uvažovať o heraldickom vyjadrení vlastného pečeňadského symbolu, vychádzajúceho z vlastného patrocínia – Božského Srdca Ježišovho, na znak utrpenia ovenčeného tŕňovou korunou a zlatou korunou víťazstva pripomínajúcou Krista Kráľa.

Koruna je symbolom moci, zvrchovanosti vlády, v kresťanskej symbolike je korunou víťazstva nad smrťou a symbolom nového života. V tomto zmysle sa možno stretnúť nielen s početnými korunovanými svätcami, ktorí za svojho pozemského života neboli kráľovského rodu, ale najmä korunovanú Pannu Máriu a Ježiša Krista. Napokon Panna Mária je v litániach titulované ako Kráľovna Nebies (Regina Coelis) a Kristus Kráľ je tiež samostatne uctievaným patrocíniom.

Tŕňová koruna, teda veniec pospletaný rímskymi žoldniermi ako výsmech Jeho kráľovskej moci je symbolom utrpenia pre blížnych a tým aj symbolom cesty ku korune spasenia.

Srdce je symbol hlbokého významu. V zmysle Starého zákona je srdce symbolom vnútorného života, je zdrojom poznania, myslenia, svedomia, lásky. Podobne tiež v Novom zákone sa čistota srdca prezentuje ako cesta k Bohu, len srdcom možno hľadať Boha. (“Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha” Mt 5,8).

Srdce prepichnuté šípom je symbolom Krista, trpiaceho pre ľudstvo. Toho istého významu je aj Božské srdce ovenčené tŕňovou korunou.

Celá kompozícia s dvoma korunami – korunou utrpenia a korunou víťazstva – dodáva erbu obce Pečeňady jedinečnosť a zvlážtnu mystiku.

Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) pravidlá a zákonitosti, ak máme vytvoriť skutočne heraldicky hodnotnú symboliku obce Pečeňady.

Treba si tiež uvedomiť, že svojimi symbolmi sa obec prezentuje aj mimo obec, ba mimo republiky. Pritom používanie erbou je celoeurópska záležitosť a prípadné heraldické nedostatky zistí každý heraldik, bez ohľadu na to, z ktorého štátu pochádza.

Znamenie je potrebné vložiť do heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, za najprijateľnejší treba označiť tzv.neskoro gotický, dolu zaoblený štít. Ten je totiž v  našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo všetkých heraldických katalógoch, a teda pri publikovaní pečeňadského erbu v heraldických publikáciach nebude potrebné znova ho upravovať.

V zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby má byť figúra kovovo zlatá, alebo strieborná, plocha štítu farebná – červená, modrá, čierna alebo zelená.

Z logiky znamenia v našom erbe vyplýva, že srdce ma byť strieborné – biele, čo je symbolom čistoty a nepoškvrnenosti, tŕňoná koruna zlatá, čo je heraldická farba najbližsie reálnemu sfarbeniu tŕnia. Koruna zlatá so striebornými perlami.

Štítové pole je červené, čo je najvýznamnejšia heraldická farba, nachádzajúca sa v mnohých panovníckych, štátnych, rodových i mestských erboch i v našom štátnom znaku a erbe hlavného mesta. V erbe obce Pečeňady dobre korešponduje s obsahovou náplňou erbu – viaže sa s utrpením, preliatou a očisťujúcou krvou Spasiteľa a tiež s korunou, keďže ide o farbu kráľovskú.

Erb obce Pečeňady tvorí:

v červenom štíte nad strieborným srdcom ovenčeným zlatou tŕňovou korunou vznášajúca sa zlatá otvorená strieborná perlami zdobená koruna.

V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú popisovať ako strieborná a zlatá. Pri čierno-bielom vyjadrení farieb sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná a červená sa vyjadrí zvyslým šrafovaním.

Vlajka obce Pečeňady pozostáva:

z piatich pozdĺžnychpruhov vo farbách červenej (1/7), žltej (2/7), červenej (1/7), bielej (2/7) a červenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je troma cípmi, t.j. dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Pečať obce Pečeňady je:

okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC PEČEŇADY. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Obecný erb	Obecná vlajka	Obecná pečať

Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

Zástava obce Pečeňady má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajky prestavuje voľný kus textilu, ktorý sa vstyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (pokiaľ ide o koruhvu).

Krátka zástava obce Pečeňady je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

Koruhva obce Pečeňady predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava do prava.

Znaková zástava obce Pečeňady má podobu takmer štvorca, jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výšje erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to tu rozvinité do celej plochy textilu.

Kombinovaná, alebo tiež “veľká” koruhva obce Pečeňady predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa tiež pridáva k priečnemu rahnudo hornej časti zástavy.

Štandarda starostu obce Pečeňady má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

Poznámky:

1. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Bratislava 1977, s.377
2. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I, ďalej len CDSI., 66,20.
3. CDSI 117,35.
4. Súpis pamiatok na Slovensku, Bratislava 1969. Siebmacher, J.-Csergheo: Wappenbuch des Adels von Ungarn... Bauer und Raspe, Nurnberng.1885-1892.
5. Hall,J.:Slovník námětú a symbolú ve výtvarném umění, Praha 1991,s.484. Biedermann,H.:Lexikón symbolov. Obzor 1992
6. Šimončič,J.:Pečate miest a obcí trnavského okresu do r 1850, Bratislava – Trnava 1980.
7. tamže
8. Hudák,J.:Patrocínia na Slovensku, Bratislava 1984
9. CDSI. s.432
10. Šimončič,J.:c.d. s.23

© Marek Sobota 2000